©UCF 1998

 
.

Problematika výchovy k copáctvu

Karel Plíhal:
Do puberty přijde každé malé děcko,
neposlouchaj, furt se hádaj, vědí všecko.
Kamarádů spoustu, vy jste vedlejší,
nemyslete na to, když jste v nejlepším.

Spomínané heslo nie je moc povzbudivé, každopádne je len tým lepším variantom. Pokiaľ sa mladý človek snaží odlíšiť od rodičov a vyberá si cestu negatívnej profilácie, negácie "tradičných" hodnôt - čiže keď počúva zmes čudných kakofónií, chodí otrhaný, špinavý a fajčí konope - je to radosť do domu. . Nestalo sa nič nezvyčajné, nič mimoriadne. Otvorme fľašu sektu, lebo v podstate môžeme byť radi - s jeho prirodzeným vývinom je všetko v tom najlepšom poriadku. Myslí si o nás, že sme sprostí, a že to čo žijeme je len zmes odporných kompromisov (netuší, že je vlastne produktom jedného z nich...). Je však nádej, že z toho šťastne vyrastie.
K vráskam na čele však majú nejeden dôvod predkovia ratolestí na prvý pohľad neproblémových, ktoré sú distingvované, rozumné a inteligentné. Čo od detstva radi a veľa čítajú, veľa rozmýšľajú a sú nesmierne citlivé. Takáto kombinácia je tou najspoľahlivejšou cestou do budúcich pekiel. Vaše "ideálne" a milované dieťatko totiž vďaka svojej zdedenej, teda nemalej:-), inteligencii a citu začne rozmýšľať. Veľa. Čím ďalej tým častejšie. A bez milosti. Potom sa začne sa pýtať, najčastejšie na veci, nad ktorými ste v živote neuvažovali a ani neplánujete, najmä vo chvíľach (ako inak) najnevhodnejších - neuprataná kuchyňa a manželka za dverami, desať sekúnd po dotelefonovaní s namosúrenou svokrou, či pred niekým vyjedenou chladničkou - keď ste práve hladný dorazili z roboty. Nech ste akokoľvek zdržanlivý, rozhodne nebudete chcieť v takých pohnutých momentoch diskutovať napr. o aplikovaní Gádhího posolstve zmierlivosti či nenásilia na systém riadenia vašej rodinu, najmä po poslednom nehoráznom návrhu na zvýšenie vreckového. Oprávnene tresnete do stolu, do potomka, či len pár mrzkých slov do vzduchu a JE TO. Bývalé dieťa sa dovtípi, že ste obmedzený snobský polointeligent a začne uvažovať samostatne. Do tla. Nenabehne však na známy princíp močenia na pomníky, odfarbených vlasov a hľadania tej jedinej osvietenej cesty. Nie, žiadna revolta, žiaden boj. Príde to náhle. Keď sa zrazu objaví medzi "Lucerna LIVE", Forehandom a Velvet Underground nejaký hovadsky zadumaný a ufňukaný Folkáč - ako domček s karát sa vám zrútia sny o krásnych chvíľach rodinnej pohody pri spoločnej hudbe a klobásami od babičky. Lebo Folkáč je milouš a tudíš nežere mäso.
A ratolesť sa stále dobre učí, vkusne oblieka a dokonca, na rozdiel od vás, slušne zdraví aj domovníčku. Nemáte jeden argument proti, snáď okrem zdravého rozumu, ktorý prizmou drvivých faktov o zdraví väčšinovej mäsožrútskej spoločnosti asi rýchlo stiahnete. A potomok diskutuje, hádže jeden argument za druhým a vy sa začnete cítiť ako nejaký zvrhlý, bláznivý hedonista, alebo ako surovec (keď ho umlčíte). Vaše (po vás!) inteligentné dieťa vás zničí a doženie ku kompromisom. A ste na dne. Ticho závidíte šťastným rodičom detí alkoholikov, mladistvých gamblerov či iných neškodných delikventov. Tým nehrozí, že ich ratolesť bude používať neznáme slová či dlhé a častokrát i cudzojazyčné citácie z kníh, z ktorých keď ich náhodou nájdete v "detskej" izbe, neporozumiete ani zhrnutiu na obálke. A keď vám vaše dieťa v zhruba trojhodinovom monológu zhovievavým tónom načrtne svoje predstavy a plány do budúcnosti, prídete nielen asi o tri obľúbené TV seriály, ale aj o zvyšok ilúzií o ňom, o sebe, o živote.
Zásadou nech teda je - za žiadnu cenu nepodporovať u detí ich prirodzenú inteligenciu či úsudok predovšetkým veku nevhodnými knihami. Pozor najmä na tie, kde je za vetami veľa otáznikov - môžu v deťoch vyvolávať potrebu klásť si otázky, či si na ne nebodaj odpovedať. Ideálnou sa javí možnosť, nenaučiť deti čítať vôbec. To sa ale vo chvíli, keď dieťa v obchode nevylúšti záručnú lehotu bôčikovej nátierky, môže obrátiť proti vám... Ostáva teda citlivý výber literatúry - taký Maťko a Kubko s pozitívnym odkazom ich zamastených pupkov, by mohol, podporený celodenným dunením starostlivo vybranej muziky, intelektuálne vypomôcť počas celej puberty.
Nezanedbateľný je tiež osobný príklad. Dieťa rado napodobňuje čo vidí. Ak v ňom budete od raného veku prebúdzať vlastným správaním lásku ku skutočne alternatívnemu spôsobu života - "Sex, cigarets & Cop" a normálnej výžive napr. formou spoločných zhulených salámových večerov pred chladničkou, určite sa mu to vryje hlboko do podvedomia. Osvedčená je však aj drastická relativizácia typu - "Vidíš, teta nefajčila, držala diétu a aj tak umrela."

Na záver nezostáva ako veriť, že sme vám my, pedagogickí pracovníci v radoch UCF, poskytli vážnu tému k zamysleniu a spoločnými silami snáď uchránime ďalšiu generáciu od krivolakých chodníčkov iracionálnej výživy.

Tchurillo