Ultracopácky kroj - letný variant

      Jún je tu a s nim aj lákavá predstava nadchádzajúcich prázdnin.

Neviem, čo si od prázdnin sľubujete vy, ale ja veľa. Okrem neviemkoľkého pokračovania pátračskej expedície "Po stopách copáčky", ktorej nekonečnosť má síce v sebe isté čaro tajomna, ale aj tak ju hodlám, ako každý rok, slávnostne zakončiť po festivaloch kde hrá COP, či nejakých horách kde sa hrajú líšky a chrobáky.

Neviem, či ste sa už niekedy zamysleli nad tým, čo nás to vlastne ťahá von, do prírody. Zarosené rána, hviezdnaté noci, slnkom zaliate dni, partia večne usmiatych a dobrosrdečných kamarátov... Veru... Rána síce zarosené väčšinou sú, to je pravda, ale veď práve. Zriedkavo mám chuť sa pozrieť zasnene v ústrety diaľavám a novým dobrodružstvám pri pohľade na zarosený toaletný papier. Hviezdnaté noci sú zradné - na jednej strane môžu byť úchvatné, vyvolávajúc tým mylný dojem mieru na zemi i v duši, pokiaľ máte to šťastie a zohrieva vás nielen myšlienka na inteligentné, nenáročné a zdravo romantické dievča. Ak nie, zobudíte sa plní lásky k tej symbolickej veci, ktorú vo chvíľkach nežnosti najvyššej nazývate spacák a o pol piatej sa márne pokúšate ignorovať všadeprítomnú rosu a postaviť na čaj. O slnkom zaliatych dňoch ani nehovorím, je to naozaj žúžo, hlavne v tieni s litríkom chladivej kofoly.

Samostatná kapitola sú večne usmiati a dobrosrdeční kamaráti. Večne usmiati sú, len keď sa vám roztrhajú topánky, zmokne spacák, prípadne si komplikovane zlomíte nohu v kolene - to už majú od smiechu kŕče. Zato dobrosrdeční sú, hneď ako nedopatrením odhalíte kus obalu poctivo skrytej Študentskej pečate, ktorú ste schovávali na umocnenie zážitkov pri hviezdnatých nociach či zarosených ránach. Ech, trpcí kamarádi, ako hovorí klasik.

Ja osobne sa idem do lesa nažrať. Do hor ma vyháňa jednak nutnosť, pretože keďže niektoré vlastnosti mám s najbliššími príbuznými spoločné, doma sa najem buď ja, alebo oni. Okrem toho, v lese mi nikto nekibicuje, či mám držať príbor v pravej alebo ľavej ruke, a či ho mám vôbec držať a vôbec. Zato kamarátom môžem priateľský oznámiť, že komunikovať s nimi budem až po jedle a že ak chcú, dám im z toho čo zostane. Oni už vedia čo to znamená.

Pri vychutnávaní jedla hrá prím jeho kvantita. Ak je toho málo, je to na milú kedveš! Ako pri všetkom, mimochodom. Na rozohriatie ulamujeme kusiská chleba a slastne si pritom púšťame do úst jemné a potom čoraz hrubšie prúžky Bambina, podľa toho ako sa diera zväčšuje. Ďalšie Bambino zlikvidujeme (je užitočné sa pozerať na jedlo ako na nepriateľa, ktorého je treba sa zbaviť) s pečeňovou paštétou a dopredu očistenou cibuľou. Cibuľa môže byt očistená aj dozadu, niektorí ortodoxní gurmáni však ešte stále tento nový prúd odmietajú. Mne je to fuk. Žalúdok začína pracovať, myseľ sa napĺňa krásnymi myšlienkami, je vhodné atakovať ďalší chod. Odkrojíme plátok šunky (radšej hrubší než príliš tenký), potrieme vrstvou švestkových povidiel (radšej hrubšou než príliš tenkou), stred vyplníme strúčikmi cesnaku a zrolujeme. Takýchto čarovných rolád si pripravíme zhruba desať (radšej viac ako...) než sa do nich pustíme, aby bol zážitok dlhší a mocnejší. Jemne, s privretými očami, sa do nich zakusujeme, pričom si nezabúdame púšťať do úst jemné a potom čoraz hrubšie prúžky ďalšieho Bambina. Po každej čarovnej rolke si odglgneme zo štyri, päť deci pravej Kofoly a distingvovane si odríhneme. Keď je nepriateľ - šunka porazená, nájdeme si čas a chuť na klobásu s horčicou a slanými tyčinkami. Dravo z klobásy stiahneme ochranný obal, v lese predsa žiadne prenosné choroby nehrozia, a zatiaľ čo prizerajúci obdivnými výkrikmi hodnotia výkon v metroch za sekundu, rozmýšľame čo so slanými tyčinkami.

A tak ďalej a tak ďalej, hlavný chod, dezerty, múčniky, všetko splýva v jednu nekonečnu rozprávku. Lenže pozor! Ma to jeden háčik - toto všetko chce poctivý a vytrvalý tréning. Najlepšie je začať čo najskôr, napr. v septembri, ale aj veľkí oneskorenci majú ešte čas začať si cvičiť veľkokapacitný, elastický a všetkoznesúci žalúdok teraz v júni. Jestvuje veľa rôznych metód, ale klasika je klasika. Najosvedčenejšia metóda je neprestať jesť za ŽIADNYCH okolností. A nepomôže pri tom švindľovanie - nestačí prežúvať, treba aj pravidelne prehĺtať!

Nuž ale čo vám budem rozprávať, srdce ma boli keď si spomeniem ako dlho som už netrénoval. Nepokojne srdce ma znovu a stále ťahá von, do lesov...

DonPedro

Staršie perly:
  Výchova k copáctvu
  Bullgrasstronómia
  Polemické zamyslenie
  Liečebné zamyslenie
  Zamyslenie od Trhača
  Zamyslenie nad jubileom
  Sviatočné zamyslenie
  Hrejivé zamyslenie
  Nezdravo melancholické zamyslenie
  Klobásové zamyslenie
  Romanticko-gastronomické zamyslenie
  Zamyslenie s prekvapivým rozuzlením
  Odstrašujúce zamyslenie
  Folkloristické zamyslenie