Ani sme sa nestačili vrátiť do chladničky po ďalšiu porciu zemiakového šalátu a december spolu so sviatkami zakončenými Silvestrom prehrmel okolo nás sťaby ešus dole schodmi. Absolvovali sme tie najkrajšie copácke sviatky roku. Do duší vstúpila harmónia, pokoj a kľud, ktorý tým čo na sviatky výdatne zásobili špajzu a domáci bar, vydržal až doteraz.

Okrem tradične zvedavých pohľadov do nákupných tašiek sa v decembri začali zraky mnohých copákov pozerať viac do seba. Každý bilancoval, hodnotil a vážil predošlé obdobie, robil si malú inventúru sám v sebe, a to nielen ráno po Silvestri. Nastal čas duchovnej očisty a vnútornej prípravy na príchod dlho očakávaného nového CD Copu. Snáď sa dočkáme.

Ti ktorí sa pre zmenu cele predvianočné obdobie prejedali dozaista uvideli symbolické "prasiatko" . Ortodoxní najmä v zrkadle, ale väčšina dúfam iba v príjemnejšej forme salámov, klobás, tlačenky, údeného či iných darov prírody. V tejto blahej nádeji zasadli ultracopácke rodiny ku slávnostne prestretým tabuliam, zapálili sviečky, naložili poživeň a za clivých tónov Kentucky Bullfight naliali do prázdna aj nejaké to pálené. Sú to veru neopakovateľné chvíle, keď sa aspoň raz do roka rodina stretne pod spoločným stolom. Všetci majú k sebe odrazu tak blízko, nejedno oko zaslzí... Najtriezveší bodro zaspomína na tohoročné koncerty Copu, Míšove historky a všetci spoločne opäť nepochopia tu "O hrobárovi."

A keď potom šťastné rodinné tlupy vyrazia do ulíc, na námestia k mastným pultíkom osvetleným nežným tlmeným svetlom, okúsia teplo blízkosti druhého človeka v dave pred klobásami či emocionálne nabitú vôňu prepáleného tuku všade navôkol, je to rodinná pohoda jako vyšitá z obalu Forehanďáckeho CD. Dúfam, že ste si to užili takto, alebo aspoň podobne. Veď jako sa vraví: "Čo sme si, to sme si - zajedzme si!!!" Ak sa toho budeme držať aj tento rok, napriek nealkoholickým šampusom, sójovým klobásam a podobným feminihilizmom, bude mat rok 1999 zas raz riadnu MRD!

ČauCop´99 Tchurillo