Ani sme sa nestačili vrátiť
do chladničky po ďalšiu porciu zemiakového šalátu a december spolu
so sviatkami zakončenými Silvestrom prehrmel okolo nás sťaby ešus
dole schodmi. Absolvovali sme tie najkrajšie copácke sviatky roku.
Do duší vstúpila harmónia, pokoj a kľud, ktorý tým čo na sviatky výdatne
zásobili špajzu a domáci bar, vydržal až doteraz.
Okrem tradične zvedavých pohľadov do nákupných
tašiek sa v decembri začali zraky mnohých copákov pozerať viac do
seba. Každý bilancoval, hodnotil a vážil predošlé obdobie, robil si
malú inventúru sám v sebe, a to nielen ráno po Silvestri. Nastal čas
duchovnej očisty a vnútornej prípravy na príchod dlho očakávaného
nového CD Copu. Snáď sa dočkáme.
Ti ktorí sa pre zmenu cele predvianočné obdobie
prejedali dozaista uvideli symbolické "prasiatko" . Ortodoxní najmä
v zrkadle, ale väčšina dúfam iba v príjemnejšej forme salámov, klobás,
tlačenky, údeného či iných darov prírody. V tejto blahej nádeji zasadli
ultracopácke rodiny ku slávnostne prestretým tabuliam, zapálili sviečky,
naložili poživeň a za clivých tónov Kentucky Bullfight naliali do
prázdna aj nejaké to pálené. Sú to veru neopakovateľné chvíle, keď
sa aspoň raz do roka rodina stretne pod spoločným stolom. Všetci majú
k sebe odrazu tak blízko, nejedno oko zaslzí... Najtriezveší bodro
zaspomína na tohoročné koncerty Copu, Míšove historky a všetci spoločne
opäť nepochopia tu "O hrobárovi."
A keď potom šťastné rodinné tlupy vyrazia do
ulíc, na námestia k mastným pultíkom osvetleným nežným tlmeným svetlom,
okúsia teplo blízkosti druhého človeka v dave pred klobásami či emocionálne
nabitú vôňu prepáleného tuku všade navôkol, je to rodinná pohoda jako
vyšitá z obalu Forehanďáckeho CD. Dúfam, že ste si to užili takto,
alebo aspoň podobne. Veď jako sa vraví: "Čo sme si, to sme si - zajedzme
si!!!" Ak sa toho budeme držať aj tento rok, napriek nealkoholickým
šampusom, sójovým klobásam a podobným feminihilizmom, bude mat rok
1999 zas raz riadnu MRD!
ČauCop´99 Tchurillo